Stalo sa aj Vám, že z množstva prázdnych predvolebných rečí sa k Vám zrazu dostal úplne iný odkaz? Odkaz, ktorý dal jasne najavo, že tu na Slovensku sú aj inšpiratívni ľudia, ktorí sa zmeny neboja, ba priam si ju žiadajú. Keďže tento blog je venovaný inšpiráciám do života na 100%, som rád, že môžem vyspovedať Kristiána Dufinca, autora piesne, ktorá oslovila už viac než 165 000 ľudí. Čítajte ďalej a dozviete sa, čo motivovalo Kristiána a jeho kapelu k tvorbe tejto piesne a v čom vidia tajomstvo virálneho šírenia myšlienky.
Kristián Dufinec je mladým študentom, folklóristom, hudobníkom a textárom, ktorému veru nie je jedno, ako sa veci majú. Kristiána poznám už nejaký ten čas a po pravde musím povedať, že nikdy nemal problém vyjadriť svoj názor. Samozrejme v škole ho až tak radi nemali, pretože práve to sa od nás vôbec nežiadalo. Vyjadriť sa, špekulovať, robiť veci inak.
Aj preto som sa rozhodol vyspovedať Kristiána, aby nám skúsil priblížiť svoj kreatívny pohľad na svet a mohol tak inšpirovať všetkých, ktorí ešte stále váhate, či sa oplatí realizovať vaše nápady, či Vás za to nevysmejú, alebo či náhodou nezahyniete od hladu.
Kristián, povedz nám čo bolo na začiatku projektu „Chcem zmenu“ a pri akej príležitosti v tebe skrzla táto myšlienka?
Musím sa priznať, že to bolo za veľmi zvláštnych okolností v aute na ceste domov z Bratislavy do Michaloviec. Cestovali sme ja, mamka, brat a kamarátka Vladimíra. Rozprávali sme sa o prezidentských voľbách, o situácii v našej republike, no a hlavne o tom, čo by mohlo pohnúť s ľudmi, aby im situácia v našej krajine nebola ľahostajná. Rozoberali sme potenciálnych kandidátov, a to ako by mala vyzerať táto reprezentatívna funkcia. Keďže sa hudbe venujem od malička a snažím sa skladať a písať, povedal som si: „Idem vymyslieť text!“. Slová prichádzali samé len tak. Za necelú hodninku bol na svete prvý koncept piesne. Iróniou je, že je v tom v podstate zahrnuté celé Slovensko, keďže som to písal na ceste v aute z Michaloviec do Bratislavy.
Čo nasledovalo po úvodnom nadšení? Nemal si pocit, že to bude zbytočné? Čo si v takýchto chvíľach hovoríš?
Bolo to ešte v novembri a veru úvodne nadšenie bolo. Chcel som sa do toho pustiť hneď, pár krát som k textu niečo popridával, no stále som sa nedostal k zhudobneniu, mal som veľa inej práce. Asi 2 týždne pred 1.kolom som premýšľal, či sa do toho fakt pustiť, akoby na zavolanie mi napísala kamoška Vladimíra, ktorá s nami sedela v aute a dala mi impulz, aby som s tým neváhal. Prerobil som text tak, aby sedel a dal som tomu „drive“. Bolo to naozaj veľmi rýchle a pieseň sa vyvíjala až do konečného nahrávania v štúdiu. Pravdou je aj to, že som mal pochybnosti a váhal som dokonca aj v deň, keď som šiel dať von prvú nahrávku bez klipu, no dal som sa na to. Nahovoril som ľudí, aby mi pomohli a nahrali sme to. Išiel som do toho a dnes som veľmi rád. Myslím si, že človek by nemal váhať o niečom, o čom je naozaj presvedčený. Ak tomu naozaj verí a ide za tým, nemal by pochybovať a mal by tomu dať všetko 😉
Ako by si definoval tvoju motiváciu robiť zmeny? Prečo by sme sa o to podľa teba mali neustále snažiť a hľadať nové možnosti?
Definovať zmenu je z môjho pohľadu veľmi ťažký a zdĺhavý proces, tá nemôže prísť zo dňa na deň, no pravdou je, že bez toho, aby sa k tomu pričinili ľudia, ktorí ju naozaj chcú, nestane sa asi nič. Mojou motiváciou bolo hlavne inšpirovať ľudí, aby im stav našej krajiny nebol ľahostajný. Slovensko má skutočne veľa potenciálnych kreatívnych mladých, či aj starších ľudí, ktorí sa na základe nedocenenia rozhodli uplatniť v zahraničí. Veď to asi všetci poznáme, ako to je… Ťažko je mi hodnotiť, či sa ľudia boja povedať niečo nahlas alebo si len zvykli na to všetko, čo nás Slovákov obklopuje a neriešia to už. Preto som si povedal, že je treba ľudí nejako opäť spojiť, aby držali spolu! Chcenie zmeny je v podstate odpoveďou na vyskytujúci sa problém. Na to, aby zmena nastala, je často potrebné hľadanie spektrá možností, ktoré ju môžu nastoliť.
Aký je tvoj pohľad na súčasnú mladú generáciu študentov a absolventov vysokých škôl, vnímaš vôkol seba motiváciu k podnikavosti alebo si skôr myslíš, že sme zvyknutí spoliehať sa na systém?
Určite je tu veľa mladých šikovných ľudí, ktorí chcú spraviť dieru do sveta, žiaľ mnohí z nich u nás nedostanú príležitosť, a preto sa ju snažia nájsť v zahraničí, ktoré asi viac praje ich realizácii. Samozrejme sú aj takí, ktorí sa predierajú doma a nenechávajú sa odradiť ničím ani nikým.
Si typ kreatívneho človeka, ako vnímaš svoju schopnosť tvoriť? Máš nejaký špeciálmny rituál, ktorým sa dostávaš do pohody?
Nenazval by som to rituálom. Je to skôr vlna myšlienok pri situáciach, keď sa snažím zaspať, cestujem alebo som na hodinách v škole. Jednoducho dostanem taký vnútorný impulz, melódiu alebo nápad, a tak nejak cítim, že je to ono. Snažím sa v tom momente písať alebo si melódiu nahrať. Keď mám pri sebe gitaru, niekedy to ide úplne samo a ja cítim, že je to ten moment, kedy tvorím niečo, z čoho mám dobrý pocit 🙂
Myslíš, že by pre teba malo význam začať riešiť to, ako na tvoju kreativitu vplýva pohyb, tanec, či správna výživa? Máš osobné skúsenosti s vybranými potravinami, či nápojmi, ktoré ťa vedia správne nakopnúť?
Určite áno. To, čo jem ráno alebo pred tréningom má neuveriteľný vplyv na moju celodennú kondíciu a pohodu. Ak si pred tréningom dám na intráku vypražaný syr alebo gordon blue, ktorému neviem odolať, spozorujem u seba deficit energie a dosť to ovplyvňuje aj moju náladu a výkon. V podstate nič sa mi nechce. Mám pocit, že strava dosť vplýva na to, ako človek pristupuje počas dňa ku svojim povinnostiam. Dostatok energie je u mňa veľmi potrebným faktorom na to, aby som dosahoval výsledky a spokojnosť v športe, tanci, písaní alebo samotnej koncentrácii pri kreatívnom tvorení. Sám na sebe som začal pozorovať nedostatky v kvalitnom stravovaní, a preto sa snažím postupne nasledovať ľudí, ktorí sú v tejto sfére pre mňa výbornou inšpiráciou.
Aké sú tvoje ďalšie plány a v akých projektoch sa chceš ďalej takto kreatívne realizovať ?
Plány určite sú :), nechcel by som však predbiehať. Snažím sa s podobne naladenými a zmýšľajúcimi ľudmi makať na rôznych veciach. Určite sa budem držať ideí, pri ktorých budem mať možnosť ovplyvniť ľudí, aby vystúpili zo svojho tieňa. Viac zatiaľ neprezradím 🙂
Na záver, čo by si odkázal svojim rovesníkom pre to, aby sa realizovali na 100 %?
Veľmí záleží od individuality. Ja osobne som vždy cítil túžbu vymaniť sa z toho, aby som bol niekym riadený a byť si v živote sám sebe pánom. Nenechať sa obmedzovať a to je myslím si základným bodom na to, aby človek začal budovať svoje životné sny a plány. Každý z nás má svoje vízie do budúcnosti, žiaľ mnohí sa ich na ceste vzdajú. Myslím si, že sa treba držať pri zemi, no nikdy nezanevrieť na svoj cieľ. Každý má šancu, len tomu treba veriť a sústrediť celí svoju silu a energiu tomu, čo chceme v živote dosiahnuť. Niet lepšieho pocitu než zadosťučinenie z toho, že to čo robíme, má pozitívnu odozvu a o tom to podľa mňa celé je. Pri tomto si vždy spomeniem na môj obľúbený výrok od Confeciusa: “Rob prácu, ktorú miluješ a nebudeš musieť pracovať ani jeden deň v roku”. Keby sme aplikovali zmýšľanie podobného charakteru a pracovali na tom, verím, že by nám bolo všetkým fajn…
Ďakujem Kristiánovi za jeho, síce možno ešte trochu neobrúsený, ale o to sympatickejší a úprimný pohľad na Slovensko. Verím, že Vás Kristiánov príbeh tiež motivuje nečakať a začať sa čím skôr realizovať vo svojom svete.
Viac informácii o Kristiánových projektoch nájdete na jeho Facebook Fun page
Burcujúcu pieseň „Vystúpme z tieňa“ si môžete stiahnuť tu: http://www.cdbaby.com/
