Príprave jedla venujeme čím ďalej, tým menej času. Žijeme v rýchlom svete a prirodzene hľadáme efektívne riešenia, aby sme za najnižšiu investíciu získali najväčšiu hodnotu. Mnoho ľudí, doma ani nevarí a väčšinu jedla „outsourcuje“. Čo ak sa ale práve pri outsourcingu našej stavy dostávame k hlavnému problému našej životosprávy? Fastfood a „menúčka“ sa predsa oplatia a realitu kvalitného obeda za 6-10 Eur si nemôže alebo skôr nechce dovoliť každý. Čo nám teda na Slovensku chýba pre voľbu aplikovateľného riešenia, ktoré sa naozaj oplatí?
V minulosti sme varili viac a základné potraviny boli kvalitnejšie
Vychádzajme z faktu, na ktorom sa podľa mňa zhodneme. V minulosti sa jedlo viac pripravovalo doma a návšteva reštaurácie, či inej prevádzky bola výnimočnou udalosťou. Pamätám si ako som sa vždy neuveriteľne tešil, keď ma za vysvedčenie zobrali rodičia na pizzu. V meste boli asi len 2 pizzerie – „ talianske“ a bol to pre mňa zážitok. Možno aj preto som sa vždy nadlávil do prasknutia. Teraz nechápem ako som dokázal toľko zošrotovať ako dieťa.
Väčšinu jedla sme pripravovali doma alebo dostávali v školských jedálňach. Môžeme polemizovať o kvalite surovín, na druhej strane denne varená polievka a hlavné jedlo boli vždy oveľa viac v pohode, ako realita keksíkového a bagetového stravovania mnohých detí. Vidíme, že tlak na ceny v potravinárskom priemysle mení kvalitu bežne dostupných potravín a bežne dostupné mlieko už jednoducho nie je tým, čo bývalo (napríklad za socializmu).
Kvalita ľahko dostupných komerčných potravín výrazne klesla. Či už v zmysle konkurenčného boja alebo skôr chamtivosti korporácií a reťazcov. Výrobcovia pristúpili na hru komercie, kde oveľa viac ako čísla nadváhy národa, rozhodujú čísla veľkosti nákupného košíka a rastúcej spotreby. Mnoho ľudí už prišlo na chuťovo prázdne paradajky bez vône a začali sme riešiť aj nejaké BIO. Svet potravín sa nám tak rozdelil na komerčné a volajme to – na poctivé! BIO alebo nie, v podstate nám asi najviac ide o „plnochutné potraviny“. (Výborný slogan nového typu supermarketu Yeme.sk v BA). Plné, v zmysle skutočnej výživovej hodnoty a chutné, v zmysle čistoty, originality chute, bez umelých prídavkov, cukru, či nežiaducich konzervantov.
Myslím, že môžeme preskočiť viacero teórií, keďže vždy sa dostaneme k rovnakému problému! Sme ochotní priplatiť si za kvalitné potraviny? Inak povedané… berieme potraviny a jedlo ako investíciu? Alebo len ako nevyhnutnosť, či falošné chuťové potešenie?
Outsourcing prípravy nášho jedla a súvisiace problémy
V rámci osvety pre zlepšenie životosprávy sa na mojich prednáškach najčastejšie stretávam s výhovorkou – „nemám čas“ ! Problém by som však videl skôr v znalostiach prípravy svojho jedla. Raňajky a desiaty pre deti sa dajú predchystať aj večer, alebo večera nemusí byť vždy otázkou hodinového varenia. Otázkou je skôr, koľko ľudí skutočne strategicky plánuje svoje a rodinné jedlo a preberá tak plnú zodpovednosť za svoje zdravie a výkon.
Všetko záleží od prístupu! Nie menej však od vplyvu prostredia v ktorom človek funguje. Spoločnosť, priatelia, známi, práca, škola, rodina, príroda, mesto, médiá….Robíme rozhodnutia v súlade s našimi hodnotami, alebo len podliehame prostrediu a všeobecnej spoločenskej pravde?
Otvorene sa priznávam, že mojou každodennou motiváciou nie je zdravie! Nezobúdzam sa s tým, že chcem byť zdravý. Skôr, ako väčšina ľudí, s myšlienkou plnenia snov, povinností, učiť sa nové veci a zažiť aj nejaké radosti. A keďže deň má len 24 hodín, nehovoriac už ani o skutočnej produktívnej energii, tak je prirodzené zbavovať sa vecí, ktoré stoja čas a neprinášajú priamy príspevok k našim cieľom.
Preto je úplne normálne a pochopiteľné, že outsourcojeme naše obedy, desiate, olovranty, či dokonca večere!
Kameň úrazu je však v tom, že ako? – Lacno a pohodlne, alebo kvalitne a premyslene?!
Predstavte si platenie služby stolárovi pri zariaďovaní vašej kuchynskej linky. Asi sa zamyslíte nad požadovanou výslednou kvalitou a ochotne si priplatíte za spoľahlivého majstra na ktorého sa môžete spoľahnúť.
Prečo potom nie sme ochotní priplatiť za kvalitný outsourcing jedla? Prečo radšej žijeme v ilúzii troj eurových menúčok, fastfoodov alebo klasických reštaurácií, kde je primárnou hodnotou je veľkosť jedla?
Klasické menu s lacnou kuracinkou a štedrá obloha hranoliek aj ryže a k tomu bonus v podobe smotany, ktorý to mal zachrániť 🙂
Zamyslime sa spoločne nad reálnym nákladom výživného obeda, práce a času. Investujme s dlhodobejším výhľadom a rozhodnime sa pre lepšie voľby!
Spracované produkty, komerčné mäso, obilniny a cereálie vždy budú lacnejšie! Fosílne palivá sú totiž menej nákladné a práca strojov vždy ekonomicky výhodnejšia ako práca ľudí a prírody. Samozrejme, bez technológií, by sme asi neprežili. Ale podľa mňa má všetko svoju mieru a tú sme dosť výrazne prekročili.
Výber kvalitných surovín a znalosť ich prípravy, ako najsilnejší faktor pre naše zdravie a výkon.
Ako najlepšie zlepšiť životosprávu? Jadnoducho prebrať zodpovednosť a kontrolu nad tým čo jeme, ako to jeme a prečo to jeme.
Realizácia pozitívnej zmeny sa najlepšie podarí ak začnete naozaj klásť dôraz na výber kvalitných a čerstvých ingrediencií a začnete variť viac aj doma. Zamýšľajú sa nad množstvom cukru a bielej múky vo výžive, eliminujú nepotrebnú chémiu v potravinách. Keď jedia „vonku“, tak opäť si dajú záležať na kvalite.
Ešteže u nás v Európe je možností najesť sa dobre aj vonku, čím ďalej tým viac. Okrem rôznych stránok, portálov a blogov na internete, kde nájdeme skvelé inšpirácie pre domáce varenie a pečenie, tak nájdete aj veľa dobrých odporúčaní na vybrané podniky. Vznikajú kaviarne, tématické bistrá a nové reštaurácie s majiteľmi, ktorým samým záleží na kvalite.
Áno, viem. Zlepšenia sú najmä v Bratislave, ktorá predsa len funguje trochu inak ako zvyšok Slovenska. Je to však prirodzený vývoj… Nové veci k nám idú z Čiech cez hlavné mesto a postupne cez komunity aj ďalej.
Aká je ponuka, záleží priamo od samotných rozhodnutí konzumentov a celkovej situácie na trhu. Kým v Bratislave už nájdeme kritickú masu, ktorá má zabezpečený aspoň priemerný slovenský plat, na východe, či Orave je to ťažie a prirodzene ľudia ľahšie pristúpia na marketing lacných potravín.
Na druhej strane majú ľudia, napríklad na Orave, lepší prístup k plnohodnotným potravinám priamo od producentov a nepodliehajú smogu a komerčným nánosom veľkomesta. Veľa ľudí si vie zabezpečiť kvalitu, varí doma a teší sa zo zdravia. Jedia jednoduchú, ale kvalitnú bryndzu, syry, žinčicu, slaninu, maslo, základnú zeleninu a domáce mäso a výrobky.
Áno – nevychutnávajú si možnosť rôznych svetových kuchýň ako my v Bratislave, majú menej peňazí, ale aj napriek tomu často žijú zdravšie. Stretol som viacero takýchto ľudí a preto naozaj nemám rád výhovorku, že žiť a jesť zdravo je drahé!
To, že zdravé stravovanie nie je najlacnejšie, je už iná reč! Viete prečo? Pretože okrem peňazí si výber jedla vyžaduje časovú investíciu do vedomostí, zabezpečenia zdrojov a schopnosti prípravy.
Späť k otázke, či sa variť oplatí?
Ja som presvedčený – jednoznačné áno! Nie každé jedlo si vyžaduje hodinovú prípravu. Rád sa inšpirujem slávnym Jamiem Oliverom, ktorý v nejednej relácii dokázal pripraviť jedlo rýchlejšie ako by ktokoľvek zbehol do fastfoodu za rohom a späť. Množstvo podobných a rýchlych receptov nájdete aj na tomto blogu.
Naberám niekedy pocit, že niekedy príliš riešime, či sme zjedli 50 alebo 150 g klobásy, alebo či má mať obed 100 alebo 150 g sacharidov…
Sústreďme sa radšej na boj za skutočné plnochutné potraviny a sledujme si ak tak, mieru cukru alebo hlavne celkové množstvo rýchlych sacharidov. Vyskúšajte si to sami doma a uvidíte tú zmenu, keď začnete variť vlastné jedlo z kvalitných a nespracovaných potravín!
Osobne tak vyhlasujem boj za real food a verím, že sa doma pridáte!
Pravidlá sú jasné!
- Nekupujem polotovary.
- Nekupujem spracované produkty rýchlej prípravy alebo fast food.
- Kupujem primárne čerstvú/mrazenú kvalitnú zeleninu a inteligentné zdravé tuky.
- Kupujem iba kvalitné mäso, ryby a mliečne výrobky – konzumujem ich uvedomelo a bez prežierania.
- Ak nechcem variť alebo sa potrebujem stravovať mimo domu, vyberiem si miesto, kde varia kvalitne a som ochotný im adekvátne priplatiť.
- Uvedomujem si moje nedostatky, nevadia mi, ale snažím sa kriticky zamyslieť nakoľko fungujem v myslení „Lacnej mysle“.
- Aj keď naše prostredie nie je ideálne, zamyslím sa ako ho môžem svojou zmenou zlepšiť a ktorý systém podporím svojím nákupným správaním.
Skúsme postupne zmeniť prístup! Zamyslime sa nad tým, že varením vlastne prispievame k produkcii a nie sme len hluchými konzumentami toho, čo príde. Varenie je navyše jednou z najlepších foriem, kde môžete kreatívne myslieť a experimentovať pre radosť. Ako pomôcku môžete využiť môj osobný zoznam potravín na ktorých doma fungujeme.
Samozrejme akceptujem ak niekto k tomu nemá vzťah alebo má iné priority! Potom si len treba uvedomiť potrebu priplatenia za kvalitný outsourcing a nájdenia si prevádzky, ktorá vlastní know/how a prostriedky na navarenie zdravého a chutného jedla.
Potrebujeme zmeniť myslenie, lebo energia naozaj nie je lacná. Tak ani skutočné jedlo nemôže byť lacné a nemali by sme ním len tak plytvať, ale vážiť si ho. Minimálne preto, lebo je základom nášho zdravia, šťastia a nielen rodinného, ale aj komunitného života.
Kvalitné jedlo, varenie doma a zážitky s tým spojené sú podľa mňa výbornou investíciou! Nemyslíte?!
Ak chcete podporiť obsah tohto blogu a oceniť moju prácu, tak stači jeden hlas.
Podporte ma v súťaži blogerroka 2015 pre kategóriu zdravý životný štýl.
Jedna odpoveď
Vyborny clanok! Tento odstavec snad hovori za vsetko:
…Spracované produkty, komerčné mäso, obilniny a cereálie vždy budú lacnejšie! Fosílne palivá sú totiž menej nákladné a práca strojov vždy ekonomicky výhodnejšia ako práca ľudí a prírody. Samozrejme, bez technológií, by sme asi neprežili. Ale podľa mňa má všetko svoju mieru a tú sme dosť výrazne prekročili….