Je kokosový olej naozaj jed? Alebo záleží na …

Tento blog je odpoveďou na vaše otázky ohľadom môjho názoru na posledné 2 mediálne silné nutričné výhrady ohľadom nízkej, či vysokej konzumácie sacharidov a škodlivosti kokosového oleja. Poďme sa teda spolu pozrieť na to, ako by sme si mohli lepšie kriticky vyhodnocovať mediálne senzácie, zamyslieť sa nad kontextom a overiť si fakty pre uchopenie vzťahu príčina efekt.  

Keď povie niečo niekto z Harvardu, tak sa to berie ako sväté

Uznávam, že keď niečo povie profesor z Harvardu, vedec, alebo lekár, tak to má svoju silu a výstraha v ľuďoch naozaj aktivuje strach a obavy.  Na Slovensku je lekár asi jednou z najsilnejších autorít, keďže väčšina národa práve lekárom odovzdáva zodpovednosť za svoje zdravie. Vo svete je to najmä WHO, či American Hearth Association a podobne. 

Z tejto perspektívy len zdôrazním, že mojím úmyslom vôbec nie je podkopávať autoritu lekára a klasického prístupu medicíny, ktorý rieši mnoho našich problémov a v mnohých prípadoch zachraňuje ľudské životy , alebo vo vybraných odboroch výrazne prispeje ku kvalite života.

Uznávam všetkých lekárov s otvorenou mysľou, ktorí sa neustále vzdelávajú a práve poznám mnohých, ktorí si uznajú, že na škole ich o komplexnej životospráve a prevencii toho veľa nenaučili ( len konštatovanie, ako je postavený vzdelávací systém medicíny na Slovensku).

Sami sa vzdelávajú, čitajú nové prístupy, postupne akceptuju dôležitosť prechodu diagnostických a liečebných postupov z konvenčnej medicíny na funkčnú medicínu, ktorá zjednodušene berie človeka ako celok v zmysle tela, mysle, emócii, prostredia a vzťahov.

Osobne som sa doštudoval k tomu, že už mnoho profi súkromných kliník v USA a Európe pristupuje k liečbe rakoviny hneď na dvoch úrovniach. Medicínsky zákrok na nádor, ale zároveň aj práca s vierou, presvedčeniami, emóciami a zakorenenými problémami, ktoré človek nosí vo svojej mysli a za roky už aj v bunkách. Hnev, strach, úzkosť, pocity zlyhania a podobne…

Avšak len to, že je niekto z Harvardu, alebo má lekársky titul automaticky neznamená, že mu hneď uverím a nasledujem jeho dogmu.

Rovnako aj z mojej strany, ako som už v mnohých článkoch zdôrazňoval, neberte moje odporúčania ako dogmu a spochybňujte ma. V podstate som len kriticky zmýšľajúci človek z ľudu, ktorý však už niekoľko rokov venoval hľadaniu optimálnej životosprávy pre vlastnú realizáciu a vytvára si vlastný úsudok na základe štúdia, vlastného experimentovania,  merania výsledkov a publikácie výsedkov. 

Práve tento praktický prvok mi u mnohých autorít chýba. Strašia nás tým, čo nejesť, alebo čo nás zabíja, ale ak chcete vidieť ich výsledky biomarkerov a zdravotného stavu, tak to už nie. 

Mimochodom, pred dvoma rokmi som už išiel investovať 3900 Eur za semester do diaľkového online štúdia Nutrition, food and health na Harvarde. Ako som však prešiel kurikulum a osnovu, tak som usúdil, že by to boli vyhodené peniaze za to, aby ma niekto presviedčal o klasickej food pyramíde a dôležitosti obilnín a rastlinnej stravy. O tom, že saturované tuky nás zabíjajú a o tom, že si treba strážiť kalorický príjem a užívať canolový (repkový) olej. Samozrejme ten ich základ nie je úplne zlý, ale skrátka som tam zaňuchal dosť silné loby vybraných priemyslov a našiel oveľa hodnotnejšie a progresívnejšie nezaujaté kurzy. Prácu s najnovšími poznatkami modernej vedy pre komplexnú optimalizáciu našej životosprávy od genetiky, cez individuálne testy na intolerancie až po metabolický tréning, pokročilú suplementáciu,  prácu s mysľou cez nástroje Biofeedbacku a rôzne techniky meditácie.

Skrátka to, čo je na obrázku nie je, že celé zle a veľa z toho je fajn. Ale odporúčať canola olej namiesto poctivého masla a kvalitných saturovaných tukov, plus zakladať životosprávu na cereáliách mi príde prinajmenšom zastaralé. 

 

Cieľom tohto blogu nie je dať zaručenú odpoveď na to, či je low-carb stravovanie zdravé, alebo kokosový olej nezdravý.

Cieľom je odovzdať perspektívu, ako sa kriticky a prakticky pozrieť na vedecké štúdie a budovať si vlastný úsudok. 

Jedným z hlavných problémov nášho vzdelávacieho systému je, že na základných, alebo stredných školách sa nekladie dostatočný dôraz na význam znalosti štatistiky a jej prepojenia do praktického života. Takto sa pri nových štúdiách a výživových výstrahách dostávame k základnému problému poznania rozdielu medzi štatistickou signifikantnosťou a klinickou signifikantnosťou.

Tí, ktorí pracujú vo finančníctve, alebo v profesiách kde sa stretávajú so štatistikou vedia o čo hovorím a rovnako asi vedia, že je tiež dôležité rozlišovať medzi relatívnym rizikom a absolútnym rizikom. Kto chce, tak si to doštuduje, pre laika je odkaz do praxe života taký, že štatistická signifikantnosť znamená, že keď na pozorovanej skupine nájdete rozdiely vo výsledkoch, ktoré asi nevznikli náhodou.

Klinická signifikantnosť je však oveľa dôležitejšia, kedy už konkrétne sledujete, či naozaj tie raňajkové vajcia na masle spôsobujú infarkt. Moje vysvetlenie berte ako veľmi zjednodušené, ale skúsme sa zamyslieť aj nad ďalšími faktormi, pre ktoré hneď neuveriť novej štúdii.

5 dôvodov prečo hneď neverím nutričným štúdiám a mediálnym výstrahám kardiológov, hoci aj s Harvardu

Dôveruj, ale preveruj. Zamyslime sa nad nasledovnými možnými nedostatkami štúdii a správ,  ktoré často len širia strach a vytvárajú chaos. Tak si môžete lepšie vytvoriť úsudok a vlastne zistíte, že mnoho vedcov a bohužiaľ aj niektorí lekári sú práve veľmi inteligentní a vedia si pre bežnú verejnosť veľmi šikovne interpretovať výskum tak, ako potrebujú.

1. Medzi koreláciou a kauzalitou je sakra rozdiel

Konkrétnym príkladom je slávna čínska štúdia,kde sa nezávislí no-vegan odborníci za boha nevedia dopátrať ku dôkazom kauzality, že červené mäso spôsobuje rakovinu. Prehlásenie tejto kauzality je v súčasnosti medzi skutočnými vedcami už dávno na smiech, pretože dobre vedia, že do problému vstupuje ďalších xxx faktorov.

Z praxe života sa len môžeme zamyslieť nad kvalitou spomínaného červeného mäsa. Pochádzalo z bitúnkov zvierat dopovaných hormónami, alebo z kráv chovaných poctivým farmárom a pasúcich sa na tráve. Mäso spečené a k tomu ešte na slnečnicovom, alebo inom rastlinnom oleji? Mäso v konzumácii s pečivom a pivom? A čo ostatné faktory: znečistenie vzduchu v Číne, fajčenie, pohybová aktivita a nespavosť?

Odpoveď je jasná…životospráva je komplexná a vždy záleží na viacerých faktoroch. Takto je len na vás prísť na to, čo je pre vás adekvátna dávka sacharidov vzhľadom na váš životný štýl a ciele. Lebo to, čo je pre jedného málo, pre druhého môže byť až až! Nezabúdajme, že v podstate všetko vôkol nás je len relatívne. A tak odporúčam klásť si otázky smerované v prvom rade k pochopeniu kontextu.

Ako hodnotný link ku kritike čínskej štúdie odporúčam kritický pohľad bývalej vegánky Denise Minger, ktorá sa oprela o poctivú štatistiku:

The China Study: Fact or Fallacy?

2. Rozdiel medzi ABSOLÚTNYM a RELATÍVNYM rizikom a hľadanie mediálnej slávy niektorých vedcov

Štúdie sa zvyknú šikovne oprieť hlavne o vyššie číslo relatívneho rizika jednej vzorky skupiny voči druhej. Avšak absolútne riziko bez porovnávania môže byť pri tom, v rámci praxe vášho života, celkom bezvýznamné.

Príklad z bežného života je taký, že ak nefajčíte, športujete a dobre spíte, je vaše absolútne riziko pre rakovinu pľúc veľmi nízke, v porovnaní s relatívnym rizikom skupín štúdie, ktoré rozdelili len na základe demografie.

Viac k perspektíve tu, kde z tohto základu potom prehodnocujete vyššie spomínanú klinickú signifikantnosť.

3. Malá vzorka, nerelevantná vzorka a kontrolné dotazníky

Ďalším problémom je príklad štúdie na 10 000 černochoch, alebo indiánoch z Virgínie, ktorí sú na hrane diebetu a mali mapovať čo jedli za posledný rok .

Je pre nás ctihodný občan Virgínie s nábehom, alebo dokonca cukrovkou relevantný? Veď má len iný genóm, iné životné prostredie a za sebou inú históriu svojho metabolizmu? 🙂

A čo dotazníky ? Priznajme si …koľkí z vás, keď pošlem dotazník dokážete naozaj pravdivo zmapovať čo, a hlavne koľko ste toho jedli posledné dva týždne ? Poctivo zapíšete tie 3 pivká, alebo polku sežratej čokolády po večeri? 🙂

4. Priemysel financuje veľkú časť výskumu v USA

Uznávaná nutričná akademička Marion Nestle ( to priezvisko je len náhoda 🙂 ), spravila analýzu 152 štúdii, ktoré boli financované vybraným priemyslom. Pričom až 140 z nich malo priaznivé výsledky pre spoločnosť, ktorá ich financovala. Či už ide o mlieko, džúsy, obilniny, cereálie, alebo aj mäso, tak sa výsledky dosť líšia od nezávislých štúdii.

5. Štúdie bez kontrolnej skupiny, zle zvolené kontrolné skupiny a obmedzenia observačných štúdii pre vytváranie záverov

V tomto bode je kľúčové uvedomiť si a rozlišovať v rôznych typoch štúdií ako vidíte na obrázku hore. Pričom až experimentálne štúdie a následne ich meta-analýzy nám ukazujú signifikantnú relevantnosť . Navyše je ešte dobré kriticky zhodnotiť, aké bolo zloženie kontrolných skupín.

Osobne najviac odporúčam Biohackerský prístup, ktorý sa opiera o praktickú N-1 study. Definuj si protokol, obdobie a meraj vlastné biomarkery objektívne a subjektívne ako sa ti žije život. 🙂

Pre ďalši perspektívu toho, či sú štúdie o nízkosacharidovej výžive ako nevhodnej pre dlhovekosť pravdivé, odporúčam Kris Kresser článok, z ktorého som aj ja čerpal nejakú časť a sedí mi v zmysle kritického myslenia. 

 

Životospráva je komplexná a individuálna záležitosť, preto rozmýšľajme vždy v kontexte

Poďme teda už ale konkrétne k môjmu názoru na posledné štúdie. V rámci štúdie o tom, že veľa aj málo sacharidov nám skracuje život, tak ani neviem či sa mám smiať, alebo plakať.

Pretože čo je to veľa a čo je to málo? V akom kontexte, z akých zdrojov a akú metabolickú históriu a skúsenosť mali v čase štúdie ľudia, ktorých merali? A teda merali experimentálne alebo len observačne a dotazníkmi pozbierali ich subjektívne priznania sa k tomu, čo vlastne jedli a ako žili?

Pozitívny odkaz štúdie je však jasný. Najviac záleží na tom, aké sacharidy, aké tuky a aký proteín jete. Nie je jedno, či prijmete cukry z ovocia, alebo bieleho pečiva. Rovnako nie je jedno, akú kvalitu mäsa , olejov a tukov konzumujete. A celkovo je v realite naša spoločnosť stále skôr v nadbytku sacharidov ako v ich nedostatku.

A o Biohackerov a ľudí, čo majú zvládnuté Low carb a Keto princípy sa podľa mňa báť nemusíte. Tí si vedia veci postupne vyladiť, ak na to idú cez vzdelávanie a postupnú adaptáciu ako komunikuje aj líder v tejto oblasti na Slovensku Vlado Zlatoš. 

 

Vedeli ste, že tak ako označuje profesor kokosový olej za jed, tak mnohí experti označujú fruktózu?

Opäť len chcem poukázať na relativitu označenia niečoho ako jed. A kľudne začnem aj od cukru, ktorý by som tiež hneď neoznačoval za démona, aj keď pri rafinovanom cukre sme asi v najväčšom riziku negatívneho vplyvu na organizmus.

Každopádne, by som problematiku obrátil skôr na to, že dávka a koncentrácia môže byť jedom. Je veľký rodiel medzi jablkom a jablkovým džusom. Medzi odšťavenu štavou a koncentrovaným gélom s HFCS. 

Takto v bodoch vypisujem môj pohľad na kokosový olej a kľudne najprv uznám kritikom ich pravdu.

Kedy môže byť kokosový olej rizikový:

• Ak máte zoxidovaný olej, nízku kvalitu, zmesový olej, tak ako pri olivovom, neposlúži vám
• Ak máte prevažne sacharidovú stravu a ste zástancom obilnín , kaší a podobného prístupu, vždy musíte dávať pozor na množstvo saturovaných tukov a ich konzumáciu s koncentrovanejšími sacharidmi
• Konkrétny príklad: koláče, kde nahradíte kokosový olej za maslo, ale cukru a múky dávate rovnako nie sú zdravé
• Akby ste do kávy zmiešali kokosový olej aj s cukrom a mliekom , tak to tiež nie je zdravé
• Ak utopíte wok v kokosovom oleji a zjete k tomu hojne ryže, alebo rezancov, tiež to nie je zdravé
• Ak budete konzumovať viac ako 100 – 150 ml kokosového oleja denne, tak to tiež nie je zdravé ..dávka je jed.
• Celkovo najdôležitejším odkazom je, že kombinácia koncentrovaných sacharidov a saturovaných tukov, by mala byť v zmysle pravidla 80/20, alebo skrátka pozor na množstvo sacharidov (pečivo, ryža, múka, rezance, zemiaky a podobne)

Kedy je podľa mňa užitočnou, chutnou a funkčnou zložkou:

• Ak máte BIO panenský kokosový olej v top kvalite s vysokým obsahom MCT tukov
• Konzumujete ho v Low carb a Keto jedlách a pomáha vám k dobrému lipidovému profilu
• Varíte a pečiete s ním, napríklad aj wok, pričom dávate adekvátne množstvo, lebo je to stále najľahší tuk na trávenie z rôznych možností
• Rovnako aj príprava domácich koláčov s kontrolou pomeru oleja a množstva cukru a kvalitnej múky, alebo ideál aj bez múky
• Stále nájdete kvantum štúdii potvrdzujúcich užitočnosť a antibakteriálne a antivirálne účinky, pričom chaos o exogénne prijímanom cholesterole ako príčine kardiovaskulárnych chorôb, je už tiež nejaký ten rôčik vyvrátený.
• Rovnako ako kauzalita toho, že saturované tuky sú zlé a spôsobujú srdcovo-cievne ochorenia a cukrovku, kde vyberám len pár príkladov štúdii:

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20071648

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/29511019/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/m/pubmed/26946252/

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15364185

https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC4744652/

MCT, to najlepšie z kokosového oleja a zhodnú sa na tom aj kritici

Ak aj stále máte obavy z kokosového oleja, tak si ho jednoducho nekupujte. Ako zase vo výžive vám nebude chýbať, no pre užitočnosť môžete zvážiť MCT tuky, na ktorých sa aj kritici kokosového oleja zhodnú, že sú veľmi prospešné a naozaj sa metabolizujú veľmi rýchlo a bez záťaže trávenia a pankreasu, priamo v pečeni.

Detailný článok o tom, čo je MCT a aký je rozdiel v porovnaní s kokosovým olejom nájdete na mojom blogu tu. 

Celkovo v skratke ide o to, že hlavným rozdielom medzi MCT olejom a klasickým kokosovým olejom je zloženie mastných kyselín. MCT olej obsahuje z 99% zloženia iba najľahšie stráviteľné MCT mastné kyseliny C6, C8 a C10 a neobsahuje skoro žiadnu kyselinu laurovú C12, ktorá bola preklasifikovaná, že sa nespráva v organizme úplne ako MCT.

  

Rovnakým princípom zlepšenia funkčnosti a pomerov mastných kyselín sme rozmýšľali aj pri vylepšení zloženia nášho Power COCO-OIL, kde nájdete až 50% čistého MCT Oleja v kombinácii s Extra panenským kokosovým olejom, a tak si trúfam povedať, že pri vašej adekvátnej dávke sa vôbec nemusíte obávať, že by ste prekročili nejakým excesom príjem kritizovaných saturovaných mastných kyselín kokosového oleja.

Môj súčasný pohľad na Low-Carb a Keto

Na záver by som chcel zhrnúť môj pohľad na aktuálne výživové smery s ktorými sa najviac stretávame, a na ktoré cez sociálne média ľudia chŕlia chválu, či kritiku. 

Bohužiaľ však často bez hlbšieho kontextu a doplnenia súvislostí. Z tohto pohľadu môžem dať do pléna opäť len vlastný kontext .

Predstavte si oficiálne zdravého človeka, bez špecifických porúch metabolizmu, vo veku 18-40 rokov, ktorého ciele sú silné zdravie (Biomarkeri v optimálnych hodnotách ), aktívny životný štýl a vysoké nasadenie v práci, štúdiu, alebo výchove detí, či podpore rodiny. Vysoké nároky na manažement stresu, sústredenia a celodennej energie s extra záujmom postupne posúvať vlastné limity v športe, alebo v tvorbe a učení. 

Ak sa odrazíme z tohto kontextu, tak si myslím, že práve individualizovaný low-carb prístup v zmysle 80/20 s aplikáciou cyklickej ketózy pre tréning a kondíciu metabolizmu a podporu mentálneho výkonu je aj v rámci zdravia optimálne riešenie. Ak idem viac do športu, o to viac dobrých sacharidov pridávam a uberám si z tukov.

Keď mi treba viac makať v práci, nedať sa limitovať hladom ako základným stresorov a zvládať stresory, tak práve Low Carb a správne tuky mi veľmi dobre slúžia. Rovnako ak pri tréningu športovom je cieľom zlepšovať a trénovať metabolizmus na lepšiu schopnosť využivať tuky ako zdroj energie. 

Ak však cítim, že treba rýchlejšie regenerovať, alebo, že som horšie spal, tak vyberám sacharidy a nič neberiem ako dogmu, že len celý život každý deň musím byť low carb.

Toto je moje principiálne odporúčanie, kde vidíte, že sa nikto nejde nalievať kokosovým olejom, ani tlačiť pol kila mäsa denne.

Preštudujte článok pre začiatočníkov, ako v 3 jednoduchých krokoch a postupne výrazne zlepšiť priemernú životosprávu, že „všetko s mierou.“  

Aké sú vaše skúsenosti a poznatky z interpretácie výskumu a aplikácie do praxe života?

Ak viete odporučiť vhodný zdroj, alebo máte spätnú väzby, že ako ešte doplniť tento článok , tak napíšte. Ako najdôležitejšie však nevidím doťahovačky na tom, čo je jediné a najlepšie, ale skôr zaujať mindset a nastavenie mysle vedca!

„ THERE IS NO DOGMA“. Experiment, evaluate and improve.  „WHAT IF IT IS ALL INVERTED ?“