Sacharidy a alkohol ? Nevadí vám, že si poškodzujete zdravie a mozog?

Sacharidy a alkohol ? Nie som žiaden doktor špecialista, len sa snažím do hĺbky spoznať príčiny súčasných problémov v našej životospráve a spôsobe života, nakoľko dramaticky ovplyvňujú naše zdravie. Trápia ma problémy mnohých ľudí i celých rodín, ktoré sú vo veľkej miere spôsobené chorobami prameniacimi z nesprávnej životosprávy, alkoholizmu a prístupu k životu. Inšpirujem sa najnovšími publikáciami nezávislých autorov, ktorí nie sú ovplyvnení žiadnou lobby priemyslu (potravinárskeho, fitnes, či dobre známou farmáciou) a hľadám spôsob, ako inšpirovať ľudí k zmene. Pripravil som pre vás jednoduchého sprievodcu zameraného na procesy spôsobené nekontrolovanou konzumáciou sacharidov, vďaka ktorému správne pochopíme kľúčové procesy, ktoré sa dejú v našom tele, ak prijímame len prázdne vysoko glykemické a toxické potraviny. Pozor, sem patrím aj alkohol, ktorý vie byť dvojnásobne nebezpečný…

Tí, ktorí ma poznajú, tak vedia, že sa neustále snažím vylepšovať a testovať konkrétne výživové princípy, powerfoods, či vybrané doplnky v záujme nájsť to svoje optimum, aby som bol schopný fungovať čo nejfektívnejšie a produktívne. Vieme, že bežné rady ako cvičte pravidelne, jedzte 5 krát denne , konzumujte veľa zeleniny a ovocia, nejako nefungujú v rámci časových nárokov a my potrebujeme nájsť tie najefektívnejšie riešenia pre maximálny efekt. I keď súhlasím s tým, že skratky neexistujú, tak zase verím v pravidlo 80/20, pri ktorom 80 % hodnoty sa tvorí 20 % vstupom a platí takmer v každej oblasti. Pozrime sa teda na jeden z najdôležitejśích princípov výživy, ktorým je stabilizácia hladiny cukru v krvi a zabezpečenie správnej reakcie inzulínu.

Čo nám väčšina doktorov a náš vzdelávací systém nikdy poriadne nevysvetlili?

Všetci už dnes dobre vieme, že cukrovka typu 2 nadobudla rozmery epidémie. Počet srdcovo-cievnych ochorení klesol na polovicu od margarínových čias v osemdesiatych rokoch, avšak počet ochorení diabetes pohotovo stúpol, aby vyplnil túto medzeru a my tak dnes čelíme absolútne nepotrebnej epidémii. Mojím cieľom nie je teraz vykreslovať tie najhoršie scenáre, ale skôr podať jasné vysvetlenie toho, ako nám vzniká inzulínová rezistencia, ktorá je spúšťačom všetkých negatívnych biochemických procesov v našom tele, ktoré môžu mať skutočne katastrofické následky…

Sám som bol prekvapený, keď som sa dozvedel, ako to v skutočnosti na bunkovej úrovni funguje. Bol som nielen prekvapený, ale zároveň aj potešený z toho, že ak porozumiem všetkým týmto záležitostiam a začnem ich v praxi aplikovať, získam tak oveľa kvalitnejšiu energiu pre môj deň a zároveň tým vyriešim otázku môjho zdravia. A to mi bohužiaľ žiadny doktor, ani školský systém nikdy nevysvetlil, musel som sa k tomu dopátrať sám z vlastnej iniciatívy…:) Ale veď vždy lepšie neskôr, ako nikdy.

Prečo toľko riešim sacharidy?

Tí, ktorí pozorne čítate moje články, alebo ste navštívili niektorú z mojich prednášok, tak ste si určite všimli, že kladiem veľký dôraz na kontrolu príjmu sacharidov. Nie som žiadnym radikálom, či úplným zástancom bezsacharidového prístupu, pretože som presvedčený, že niektoré sacharidy v poctivej forme (špalda, kvalitné cestoviny z tvrdej pšenice, hnedá, či basmati ryža, pšeničné placky) sú v správnych kombináciách vhodnou výživou pre naše telo.

Problémom však je, že v momentálnom svete na nás z každej strany číhajú spracované produkty, plné skrytého cukru, farbív a chemikálií, ktoré nás dostávajú z rovnováhy a sú tak jedným z hlavných spúšťačov mnohých problémov. Vedeli ste, že cukor obsadzuje rovnaké receptory ako kokaín, či iné návykové drogy? Aj preto mnohí z nás hovoria, že si nevedia predstaviť svoj život bez čokolády, či sladkostí. Nie je to zvláštne? Nemali by sme byť skôr závislí na živote než na jedle?

Celkovo si však treba uvedomiť aj to, že optimalizácia výživy v skutočnosti závisí od nášho súčasného stavu, individuálnych špecifík a najmä od našich cieľov. Z tohto hľadiska si všetci želáme v prvom rade zdravie, no ale ak sa zamyslíme nad tým, že zdravie sa skladá z viacerých zložiek, tak prichádzame vlastne na to, že nám nejde ani tak o to zdravie (kým ho máme, tak si ho príliš neuvedomujeme), ale skôr nám ide o energiu, ktorú potrebujeme na to, aby sme mohli realizovať naše sny, aby sme boli schopní bez problémov prekonávať nástrahy, ktoré by boli pre nás skôr výzvou než problémov.

Recept: vylepšené bezlepkové no stále linecké koláče, prečítaj si tu. 

Čo sa vlastne deje v našom tele, ak konzumujeme sacharidy?

Už vieme, že keď prijímame jedlo, naše telo trávi nasledovné makroživiny: cukry, bielkoviny (v skutočnosti mnoho rôznych aminokyselín) a tuky. Čokoľvek, čo nemôže stráviť (ako alkohol, vlákninu, alebo toxíny) buď priamo vylúči, alebo filtruje zvýšenou činnosťou pečene.

V skutočnosti, každý sacharid, ktorý zjeme, je v konečnom dôsledku premenený na jednoduchý cukor známy ako glukóza, a to buď priamo v zažívacom trakte, alebo neskôr počas krátkej návštevy pečene. Pravdou je, že všetok chlieb, cestoviny, cereálie, zemiaky, ryža (zastavte ma, keď budete mať dosť), ovocie, dezerty, sladkosti a malinovky, ktoré zjeme a vypijeme, nakoniec skončia v našom tele ako glukóza. Hoci je glukóza základným palivom, v prípade, že sme jej prijali viac a nebola spálená v našich bunkách, stáva sa toxickou. Týmto spôsobom ju telo dostáva z krvi a ukladá ju v neželaných tukových bunkách. 

Je tu však jedna finta: hneď ako sa svalové bunky nasýtia, ako u väčšiny neaktívnych ľudí, zvyšok glukózy sa rýchlo mení na tuk. Saturovaný tuk.

Evolúcia človeka a príčiny narastajúcej inzulínovej rezistencie

Inzulín je prvým hormónom, ktorý sa vyvinul u živých organizmov. Všetky zvieratá vylučujú inzulín ako výsledok uskladnenia nadbytočných živín. To by dávalo úplný zmysel, keby sme žili vo svete, kde by potrava bola často vzácna, alebo by počas dlhého obdobia nebola dostupná vôbec. Naše telá by sa tak stali efektívnymi, pričom fintou je, že nie tuk, ale cukor sa ukladá v našom tele v podobe tuku.

Nesprávna informovanosť väčšiny ľudí ohľadom rezistencie voči inzulínu a celého problému s cukrovkou typu 2 je často kľúčovým problémom našho vzdelávacieho systému a celkovej informovanosti verejnosti.

Keď sa však pozrieme o 10 tisíc rokov späť, tak zistíme, že naši predkovia mali veľmi malý prísun cukrov, či iných sacharidov. Sem tam sa tu vyskytlo nejaké ovocie, pár bobúľ, koreňov a výhonkov. Dokonca niektorí paleo antropológovia naznačujú, že naši predkovia konzumovali v priemere iba 80 gramov uhľohydrátov denne. Porovnajme to s naším súčasným slovenským stravovaním, t.j. 350g – 600g denne. Zvyšok stravy pozostával z rôznych pomerov tukov a proteínov. Ich minimálna sacharidová strava bola vláknitá (a preto komplexná) a jej vplyv na zvýšenie inzulínu v tele bol preto minimálny. V skutočnosti mali v strave tak málo sacharidov/glukózy, že sa vyvinuli až štyri spôsoby ako ju vyrobiť a len jeden ako sa zbaviť jej nadbytku!

Nadbytočný inzulín je tiež toxický! Opäť si pripomeňme, že nie tuk, ale cukor sa ukladá v našich tukových bunkách.

Keď v súčasnosti konzumujeme takéto vyššie množstvo sacharidov, náš pankreas stále produkuje inzulín presne tak, ako mu káže DNA. Ak sú však už pečeňové a svalové bunky nasýtené glykogénom, začínajú sa stávať rezistentnými voči volaniu inzulínu. Počet receptorov citlivých na inzulín, ktoré sa nachádzajú na povrchu týchto buniek, klesá a s ním klesá aj ich efektivita. Keďže glukóza sa viac nemôže dostať do pečeňových a svalových buniek, ostáva v krvnom obehu. Vtedy pankreas prijíma správu o nadmernom množstve toxickej glukózy v krvi a zúfalo pumpuje ešte viac inzulínu, čo spôsobuje ešte väčšiu rezistenciu už spomínaných bunkových receptorov. Napokon inzulín dopomôže glukóze nájsť cestu do tukových buniek, kde sa ukladá v podobe tuku. A teda, ak náš tanier väčšinou vyzerá príliš „sacharidovo“, tak sa veľmi rýchlo dostávame do negatívnej špirály priberania a zníženej energie.

Pravidlo 80/20, nastavme si správne priority

Keď si tak naďalej spokojne konzumujeme vysoké množstvo sacharidov (áno, milí páni, aj pivo a alkohol sa tu ráta) a máme nedostatok cvičenia, posilňujeme tak v našom tele nepriaznivý domino efekt a naša citlivosť voči inzulínu stále klesá. Ak porovnáme obéznych ľudí s normálnymi, zistíme, že častokrát dokonca prijímajú menej jedla a kalórií, ale neschudnú ani gram. Pokiaľ neurobíme prvé kroky k nastoleniu hormonálnej rovnováhy nášho tela práve znížením príjmu sacharidov a správnym zvýšením pohybovej aktivity (hlavne stimuláciou svalov), rozvinú sa tak u nás mnohé problémy, ktoré sa časom prehĺbia a nepomôžu nám už žiadne lieky… Preto si treba jasne určiť priority a správne si nastaviť tak, aby sme dosiahli zvýšenú energiu a dlhodobé zdravie.

Čítajte ďalej a odhaľujte skutočné vzťahy príčiny a efektu v záujme optimalizácie vašej výživy, zvýšenej energie a super pevného zdravia.

Viac o optimálnom zložení vášho každodenného jedla nájdete v mojej knihe, alebo v rámci mojich osobných odborno-edukačných konzultácii, kde spolu s klientmi pracujem na individuálnom vyladení ich životosprávy. Nie je to len o jedle , ale aj o celkovom prístupe k svojej individualite.

Zdroje: Mark Sisson, The primal bleprint, goodfon.com,insulitelabs.com/research